Monografia sumarizačného charakteru Malej dejiny Rusínov predstavuje súhrnnú prácu o histórii Rusínov v celom priereze dejín tohto malého stredoeurópskeho národa. Karpatskí Rusíni patria geopoliticky aj geograficky do strednej Európy, do jej najvýchodnejšej časti, ktorá sa už dotýka pomyselnej historicko-civilizačnej čiary rozdeľujúcej svet na západnej - teda svet latinskej kultúry, a východnej - ortodoxnej, svet byzantskej kultúry. Politické dejiny Rusínov sú úzko spojené s dejinami štátnych útvarov, ktorých súčasťou bolo nimi obývané územie, s Uhorským kráľovstvom, Sedmohradským kniežatstvom, s habsburskou monarchiou, Maďarskou republikou, Československou republikou, Maďarským kráľovstvom, Sovietskym zväzom a Ukrajinou. Rusíni prežívali spolu so všetkými národmi tohto regiónu zložité, búrlivé a často rozporuplné dejiny. Vlastné politické dejiny Rusínov začínajú v čase rusínskeho národného obrodenia v 19. storočí.
Dejinami Karpatských Rusínov sa zaoberala nielen rusínska historiografia, ale aj maďarská, rakúska, ruská, česká, slovenská, sovietska a ukrajinská. Úvahy maďarských, rakúskych, českých a slovenských historikov o tom, že Rusíni sú súčasťou stredoeurópskych dejín sú logické. Na druhej strane dnešná beletrizovaná, nadmieru spolitizovaná a nacionalistická ukrajinská historiografia neuznáva ani Rusíny ani ako svojbytný národ, ani samostatnosť ich dejín...