Búrlivé a prevratné obdobie revolučných a napoleonských vojen vynieslo na výslnie celý rad osôb, v ktorých radoch môžeme nájsť takmer nepochybných hrdinov bez príslovečnej vady na kráse, ale aj mužov bezpochyby prinajmenšom kontroverzných, ale nemenej úspešných a pozoruhodných. Za hlavného predstaviteľa tejto druhej skupiny možno označiť Jeana-Baptiste-Jules Bernadotta, ktorý sa z radov kráľovskej a neskôr revolučnej armády vypracoval až na post generála, vyslanca, ministra vojny, Napoleonova maršala, vojvodu Ponte-Corvo, švédskeho korunného princa Karla kráľa Karola Johanna III. a nakoniec švédskeho kráľa Karola XIV. Bernadotte sa okrem iného stal devätistým deviatym rytierom rádu Zlatého rúna v Španielsku, dvadsiatym ôsmym nositeľom švédskeho Veľkého kríža rádu Veže a Meča, pruských rádov Čierneho orla a Železného kríža, rakúskeho rádu Márie Terézie, ruského rádu Svätého Juraja a .