V rámci indického subkontinentu Bengálsko vždy predstavovalo osobitú oblasť, ktorá sa v mnohých ohľadoch líšila od svojho okolia. V stredoveku tu vznikol a prekvital rad pozoruhodných náboženských tradícií (najmä tantrických a šaktistických). V modernej dobe po príchode Britov sa Bengálsko na dlhú dobu stalo kultúrnym centrom celej Indie. Táto publikácia predstavuje popularizačnou formou niektoré z najvýznamnejších prvkov, ktorými Bengálsko prispelo do náboženskej a kultúrnej pokladnice Indie.
Obsah: Tantrické príbehy o nesmrteľnosti: Literatúra bengálskych náthov; Úloha estetiky a emocionality v rámci praxe gaudíjskeho višnuizmu; Tantrický višnuizmus v Bengálsku: Sahadžijá a kartábhadžové; Bengálske bohyne mangalových príbehov: Čandí, Manasá, Šítalá a Šašthí; Víťazstvo bohyne Manasy vo zvitkových obrazoch bengálskych patujov; Spurné milé deti krvavé matičky Kálí: Vznik a vývoj bengálskeho neošaktizmu; Bohyňa Durgá a jej podoby v súčasnej Kolkate; Svámi Vivékánanda a jeho poňatie hinduizmu: India v dialógu so západným modernizmom; Reflexia najstarších upanišád v zbierke statí Rabíndranátha Thákura Dharma; Bengálsky oheň lásky: Hinduistický svadobný obrad; Vplyv angličtiny na bengálčinu; Bengálsky film; Santálci zdobení kvetmi vo víre kolového tanca: Paradise Lost, alebo príbeh o jednej premene.