Najväčšie nemecké mesto bolo vždy rado stredobodom pozornosti. A ako hlavné mesto zjednoteného Nemecka skutočne priťahuje novú vlnu záujmu. Už jeho geografická poloha medzi Bonnom a Varšavou sa zdá symbolická: Bonn je spojnicou so západom, za Varšavou začína „divoký Východ“. Berlín leží presne uprostred medzi nimi, teda v spravodlivej vzdialenosti. Tieto faktory rozoznali podnikatelia a investori už čoskoro po páde berlínskeho múru.
V eufórii zo sťahovania štátnych úradov z Rýna na Sprévu vznikol nový pojem "Berlínska republika" - ako by obnovené mesto chcelo vziať vietor z plachiet celému zvyšku štátu. V skutočnosti to v nervóznej metropole nie je s kultúrou, vedou a technikou nijako slávne. Pre Berlín je skôr príznačná rozmanitosť a jej zodpovedajúca mnohonárodnosť – mesto sa rýchlo učí zaobchádzať so všetkým novým a cudzím.
Nové tri a pol miliónové mesto už nie sú staroslávne "Atény na Spréve", aj napriek jedinečnému množstvu múzeí. Jeho novým zákonom je zmena. Toho si musia byť vedomí všetci, ktorí pozorujú nové zrodenie mesta: napríklad pri prechádzke "novou" štvrtou Mitte na námestiach Potsdamer alebo Leipziger Platz, v diplomatickej štvrti v Tiergartene alebo vo vládnych štvrtiach na nábrežiach Sprévy.
Mrakodrapy zmenia siluetu City West v okolí Ku'dammu a Gedächtniskirche aj okolo východného Alexanderplatzu. Pri všetkej výstavbe však stále platí, že Berlín je aj zeleným mestom s rozsiahlymi parkami, promenádami a vodnými plochami.
Hovorí sa, že známe berlínske karí párky a kvasnicové pivo už pijú iba turisti, čo síce nie je pravda, ale napriek tomu niektoré turistické lákadlá mesta miznú. Čo však určite zostane, je "najkrajšie berlínske námestie" Gendarmenmarkt, bulvár Unter den Linden s Brandenburskou bránou a obnoveným zámkom. Večer z týchto historických kulís dýcha život – pozostatok cisárskeho Pruska.