Zrejme najvýznamnejší predstaviteľ existenciálneho smeru v psychoterapii Irvin Yalom tvrdí, že už od Freuda sa v modernej psychoterapii dlho preceňovala dôležitosť techník na úkor oveľa dôležitejších kvalít psychoterapeuta, medzi ktoré patrí napríklad láskyplný súcit, prítomnosť ducha, láskavá starostlivosť. kontaktovať pacienta na hlbokej rovine alebo múdrosť. Hoci sa bez týchto aj iných osobnostných kvalít terapeuti v praxi nemôžu zaobísť, len zriedkakedy tvoria priznanú a koherentnú súčasť ich teórií a vysvetlení. Spravidla sa o nich nikde nepíše av terapeutických výcvikoch sú získavané skôr latentne. Publikácia Petra Mikošky analyzuje práve túto množinu javov: Yalom ich označuje ako prisypávky, ktoré terapeut pridáva, keď sa nikto nepozerá. Pri skúmaní úlohy týchto metazručností v psychoterapii P. Mikoška vychádza z princípov a terminológie procesorientovanej psychológie, ktorá s týmito zručnosťami pracuje nielen na úrovni teoretickej, ale aj v psychoterapeutickej praxi. Autor si kladie za cieľ jednak zdôvodniť, prečo je kvalita technických intervencií, interpretácií a možnosť rozpoznania existencie a povahy (proti) prenosových javov podmienená prítomnosťou metazručností, jednak ukázať možnosti ich kultivácie. Zameriava sa pri tom predovšetkým na psychoterapeutickú využiteľnosť techník kultivácie tzv. „všímavosti“.

Mgr. et Mgr. Peter Mikoška Ph.D. vyštudoval filozofiu, českú filológiu a psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Do rámca jeho odborného záujmu patrí predovšetkým skúmanie teoretických východísk psychoterapeutických prístupov a hľadanie aplikačných možností fenomenologickej metódy v klinickej psychológii a pedagogike.