Kronika gymnázia Minerva zachytáva prvé takmer polstoročie (1890–1936) existencie strednej školy, ktorej založenie predstavovalo prielom do systému vzdelávania. Ako prvé dievčenské gymnázium v strednej Európe malo za cieľ pripravovať dievčatá na štúdium na univerzitách, ktoré však v čase vzniku školy ešte nebolo nielen v rámci habsburskej monarchie možné. Kronika tak mapuje aj cestu, ktorú zakladateľka Eliška Krásnohorská, pedagógovia školy aj žiačky zvolili, aby pomohli presadiť vstup dievčat na univerzity a následne ich rovnocenné uplatnenie v kvalifikovaných odboroch. Vzhľadom na povinnosť zaznamenávať každodennú rutinu podchytáva kronika aj diskontinuitu (ale v hocičom i kontinuitu) stredoškolskej výučby za panovania Františka Jozefa I., počas 1. svetovej vojny aj po roku 1918, v novo vzniknutom Československu.