Doteraz ešte nikdy v dejinách ľudstva sa nešírili informácie a rôzne správy (či už pravdivé, alebo vymyslené alebo zavádzajúce) tak rýchlo, ako dnes. V politike sa hovorí o informačnej vojne, v ezoterike či alternatívnej medicíne je možné aj nemožné, a tzv. konšpiračné teórie vrátane viery v mimozemšťanov na Zemi sú divokejšie ako tie najlepšie literárne sci-fi diela. Najhoršie na tom je, že bežný človek nevie, z akých informačných zdrojov vlastne čerpať, aké nástrahy sa v ktorom zdroji skrývajú a ako všetky tie protichodné tvrdenia triediť. V tom zmätku sa môže stať majákom aj táto publikácia. Nie je to kniha o tom, čo si má človek myslieť. Je o tom, ako myslieť. Ak chcete žiť v tomto svete s nádejou, že sa nestanete len hlúpou bábkou pre podvodníkov, cvokov aj síce úprimných, ale pobláznených ľudí, musíte používať svoj mozog. Premýšľajte ako vedec: vždy majte na pamäti celkový obraz. Dobrý skeptik je pripravený na všetko jednoducho tým, že dokáže myslieť kriticky. Pochopil totiž múdrosť človeka, ktorý sa na všetko pýta. Autor sa zaoberá mechanizmom ľudského myslenia. Rozoberá, čo je a ako vzniká viera a povery. Analyzuje vedecké myslenie, význam skepsy a pochybností. Zaoberá sa úlohou fantázie a rozhodne nepopiera jej obrovský význam, akurát jej vymedzuje správne, tvorivé miesto. Tiež možno prekvapí tvrdením, že v myslení (či kritickom, či nekritickom) nehrá rolu inteligencie! Vysvetľuje, ako funguje pamäť, ako sa časom skresľujú spomienky, ako je naše vnímanie a myslenie zahmlievané našimi predsudkami alebo túžbami. Nezabúda ani na to, aký je dôležitý spánok a strava a vôbec ako sa starať o svoj mozog. Pozoruhodne názorná a vtipná je celá jedna časť knihy, v ktorej sa jednotlivé kapitoly venujú rôznym konkrétnym témam a tvrdeniam, ktoré sú pre ne typické. Autor predvádza, ako možno k týmto tvrdeniam pristupovať bez toho, aby človek skĺzol do slepej viery v absurdné predstavy, ale aj bez toho, aby sa uzavrel do skostnatej obmedzenosti, ktorá si nedohliadne na špičku nosa. Tieto ukážky vzbudzujú úsmev alebo čitateľov priamo rozosmejú – teda pokiaľ je schopný sa pobaviť na ľudskej hlúposti či naivite (vrátane svojej vlastnej). Jedná sa tu o témy ako UFO, paranormálne javy, alternatívna medicína, konšpiračná teória, koniec sveta, zázraky, Atlantída, pochybnosti ohľadom pristátia na Mesiaci a ďalšie. Poslaním tejto knihy je, aby sa ľudia nestávali obeťami: obeťami buď jednoduchej hlúposti, alebo cielených podvodov. Veď každý, kto šíri určité idey a chce, aby im uverilo čo najviac ľudí, má svoje záujmy a vie, prečo to robí. Jeho „ovečky“ to však často netušia. Človek rozumný by mal vždy žiadať dôkazy, neuspokojiť sa s námietkou, že „dôležitá je viera“ a podobne. V tejto súvislosti je pekné, že autor nabáda čitateľov rokovať s tými, ktorí tvrdia niečo absurdné či ťažko uveriteľné, pokojne a milo. Určite nenabáda k agresívnej alebo arogantnej konfrontácii, a už vôbec nie k názorovej nenávisti. A tiež mu nejde o to, aby sme snáď začali myslieť a žiť iba prízemne. Presvedčením Guya Harrisona je konštruktívny optimizmus. Zmyslom života je podľa neho krása, ktorá spočíva v tom, že všetko neustále spochybňujeme, ale zároveň sme všetkému otvorení - pretože ak na niečo (zatiaľ) nie sú dôkazy, neznamená to, že to neexistuje alebo raz nemôže existovať, alebo že sa nemôžu diať zázraky ... Aj skeptik môže mať v živote veľa radosti, nadšenia a vzrušenia, môže spoznávať a objavovať či vytvárať nové, ohromujúce veci, pričom si zachováva myšlienkovú nezávislosť a zdravú mieru skepsy. Je to teda naozaj životodarná kniha, ktorá nevedie k ponurému životu bez fantázie a kúzla, ale k múdremu žitiu s vedomím hodným „osvietenej“ ľudskej bytosti.