„Zámer Karola Sládka tematizovať Kerouacove duchovné východiská je chvályhodný práve preto, že môže do istej miery objasniť odpoveď na otázku, z akých zdrojov konceptualizácia Kerouacových prác čerpal napriek mýtu, že išlo o programové vylúčenie stavebných osnov literárnej tvorby. Karla Sládka môže riešenie tejto zložitej otázky posunúť o krok dopredu.Karel Sládek ukazuje, že referenčný rámec Kerouacovej tvorby súvisí s teologicko-spirituálnym pozadím, ktoré ovplyvňuje akcenty a kľúčové architektonické prvky výstavby fikčného sveta jeho rozprávania.Sládek veľmi pekne ukazuje, že za pôvodne bude obrazy, pojmy a akcenty sa ďaleko skôr skrývajú motívy a témy inšpirované kresťanskou eschatológiou a odkazy na konštitutívne znaky vychádzajúce z kresťanskej spirituality." (ThLic. Peter Burda, Th.D. )