Listy dvoch osobností českého posrpnového exilu sú predovšetkým kronikou exilového časopisu Listy, súčasne podávajú obraz vzájomných vzťahov medzi Čechoslovákmi v zahraničí aj domácim disentom a ich spoločného úsilia o návrat slobody.
Jiří Pelikán (1923 Olomouc-1999 Rím), v mladosti radikálny komunista, hľadaný Gestapom ktorý prežil nemeckú okupáciu v ilegalite, v 60. rokoch 20. storočia čelný predstaviteľ Pražskej jari, ktorý ako riaditeľ Československej televízie umožnil postupnú premenu nástroja propagandy šírenie informácií. V talianskom exile založil v roku 1971 preslávený časopis Listy určený na informovanie občanov "znormalizovaného" Československa a stal sa tiež prvým československým občanom zvoleným (dokonca dvakrát) do Európskeho parlamentu.
Dušan Havlíček (nar. 1923 v Brne) bol počas vojny väznený za odbojovú činnosť. Pôsobil ako novinár, v roku 1968 bol niekoľko mesiacov do sovietskej okupácie vedúcim úseku médií na ÚV KSČ. S pomocou Alexandra Dubčeka odišiel ako spravodajca ČTK do Švajčiarska, kde neskôr získal politický azyl. Pôsobil ako vedúci pracovník výskumného oddelenia švajčiarskeho rozhlasu a televízie. Príspieval politickými článkami do radu zahraničných periodík, podieľal sa na vydávaní exilových Listov.