Životopisné a zároveň etnologicky zaujímavé spomienky Slovenskej Rómky, ktorej osud predstavuje vzor sociálnej emancipácie.

„Jej meno pôsobilo ako hviezda nádeje, ktorá vyvedie rómsky ľud z bludného kruhu nepochopenia medzi Rómami a gádžou. so svojimi príbuznými v chatrči cigánskej osady, písalo sa o nej s obdivom v novinách, pozdvihla romipen z blata ignorantského opovrhnutia... Znova som začala za Ilonou jazdiť v roku 1976... A Ilona rozprávala... Rozprávala veci, o ktorých nehovorila, keď bol jej muž nažive.Nič zlého - iba uvoľnené zvažovanie a hodnotenie vlastného života.Bolo to fantastické a ja som začala natáčať.Natáčali sme celé dlhé večery, týždeň, desať dní, po celú dobu, čo som u nej bývala... Ilonina životopisná a zároveň etnologicky nesmierne zaujímavé rozprávania som jazdila natáčať niekoľkokrát za rok po dobu ôsmich rokov.Priebežne som ich prepisovala z magnetofónu a narastali mi stránky a následne aj fascikle rómskych textov.Pri prepisovaní som znovuprežívala trans ako pri Iloninom rozprávaní. , Že sa nesmierne previním na Ilóne, na Rómoch aj na Nerómoch, ak jej výpoveď neoznámim ďalej." (Z predslovu Mileny Hübschmannovej.) Životopisná mozaika z prostredia rómskej menšiny. Rozprávanie s fantasknými prvkami, ale aj výpoveď ženy, ktorá prežila dve totality a zápasí o svoju tradičnú vieru.