V roku 1977, po dvadsiatich rokoch od vydania Ginsbergovej prelomovej básne Kvílenia a Kerouacovho kultového románu Na ceste, sa Allen Ginsberg rozhodol vyučovať kurz venovaný literárnym dejinám beatnickej generácie. Ginsberg poznal všetky zásadné postavy beatnického hnutia osobne a sám výrazne ovplyvnil verejnú mienku ohľadom beatnických básnikov a spisovateľov; ťažko by sa našiel komentátor či historik, ktorý by dokázal hovoriť o počiatkoch aj vývoji beatnickej scény s porovnateľnou zasvätenosťou. Rozumie sa samo sebou, že prednášky v podaní tejto legendárnej osobnosti boli okorenené necenzurovanými postrehmi ak akademickej suchopárnosti mali ďaleko. V knihe Najlepšej hlavy mojej generácie Ginsberg vychádza predovšetkým z vlastnej skúsenosti, popisuje svoje prvé stretnutie s Kerouacem, Burroughsom i ďalšími členmi beat generation a ponúka vskutku nevšedný, kritický a pritom nesmierne živý pohľad na jedno z najvýznamnejších literárnych hnutí dvadsiateho storočia.