Rudolf Roden (nar. 1923), rodák z pražskej židovskej rodiny, sa roku 1942 prihlásil dobrovoľne do transportu, aby mohol zdieľať osud so svojou budúcou ženou Evou. Najprv sa ocitli v Terezíne a potom vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime. Odtiaľ Rudolf Roden unikol len kvôli tomu, že bol pri selekcii vybraný na otrocké práce v Nemecku. Na sklonku vojny prežil aj pochod smrti. V slobodnom Československu začal študovať medicínu na Karlovej univerzite, avšak po komunistickom puči v roku 1948 emigroval so svojou ženou Evou do Kanady. Tu vystriedal rozmanité povolania (rytec, masér, predavač, čašník, asistent v nemocnici) a doštudoval medicínu. Roku 1956 si otvoril v Montreale súkromnú lekársku prax, neskôr sa orientoval na psychiatriu, ktorú od roku 1978 prednášal na texaskej štátnej univerzite v Galvestone. Súkromnú psychiatrickú prax prevádzkuje dodnes v Montreale. V Česku mu vyšlo niekoľko knižiek, z ktorých najznámejšie sú spomienky na utrpenie vo vyhladzovacích táboroch, ktoré napísal so svojou ženou Evou Rodenovou pod názvom Životy vo vypožičanom čase.