Tie dve snáď nemôžu byť rozdielnejšie, a napriek tomu ich niečo spája. Katarína vie, že by po dvadsiatich rokoch manželstva mala ten plazivý pocit prázdnoty už kvôli deťom ignorovať a nejako tú druhú polovicu života doklepať. Nemôže predsa riskovať všetko kvôli zakázaným túžbam a potrebe cítiť, že skutočne žije. Mária rozhodne chce dokončiť štúdiá a splatiť morálny dlh rodičom. Hoci vie, že tak stratí viac ako len pár rokov svojej mladosti. Obe ženy bojujú so zakoreneným pocitom zodpovednosti za ostatných i očakávaním okolia. Je sebecké chcieť načúvať vlastnému srdcu? Čo keď samy seba môžu nájsť len mimo zabehnutej koľaje?