Jadrový fyzik František Janouch (* 1931) je bezpochyby jednou z najvýznamnejších osobností českého verejného a spoločenského života druhej polovice 20. storočia. Vyštudoval v Sovietskom zväze, bol priateľom jadrového fyzika Andreja Sacharova. Pracoval vo výskumnom ústave jadrovej fyziky v Řeži pri Prahe. Po roku 1968 sa stal vo svojej vlasti personou non grata, bol zbavený možnosti pracovať vo svojom odbore a bol prenasledovaný. Od detstva bol blízkym priateľom Františka Kriegla, ktorý v auguste 1968 ako jediný člen československej delegácie ÚV KSČ v Moskve odmietol podpísať tzv. moskovský protokol. Na začiatku 70. rokov odišiel František Janouch do exilu, usadil sa s dvoma ženou Adou Kolmanovou a deťmi Katarínou (spisovateľkou) a Erikom (architektom) vo Švédsku. Tam založil Nadáciu Charty 77, ktorá významne prispela k obnove slobody a demokracie v našej krajine. Po roku 1989 nadácia vyvíja mimoriadne záslužnú prácu v humanitárnej oblasti, podieľala sa oi na zakúpení Leksellovho Gamma noža v nemocnici Na Homolke. František Janouch významne prispel k udeleniu Nobelovej ceny za literatúru Jaroslavovi Seifertovi. Napísal a editoval množstvo cenných kníh a vydal niekoľko zväzkov svojej koredpondencie (s Václavom Havlom, Ľudovítom Vaculíkom, Františkom Krieglom, Jiřím Pelikánom). Rozsiahlu knihu pamätí Nikdy som sa nenudil s ním pripravila na vydanie a edičnou poznámkou a menným registrom zaobstarala Milena Vojtková. Kniha vychádza s cennou fotografickou prílohou v koedícii s Nadáciou Charty 77.