Kapitán Wilhelm Johnen, narodený v roku 1921, prišiel v máji 1941 ako mladý poručík k nemeckému nočnému stíhaciemu letectvu. V kontexte histórie tohto vojska a jeho slávnych pilotov opisuje svoju vojenskú kariéru od výcviku v lietaní podľa prístrojov až po svoje prvé nočné bojové lety pri 1. eskadre nočných stíhačov vo Venlo a Šlezvicku. Po jeho prvom nočnom zostrele ho dostal jeden z palubných strelcov štvormotorového bombardéra a zostrelil ho. Po dlhšom pobyte v lazarete sa vrátil k svojej eskadre do Venlo. V decembri 1942 ho prevelili s 3. letkou 1. eskadrami nočných stíhačov k III. skupine 6. eskadry nočných stíhačov az Venla sa podieľal na obranných bojoch nad Hamburgom. V tejto dobe sa prvýkrát stretol s novou taktikou Royal Air Force v podobe zhadzovania staniolových prúžkov. Pri prvom nočnom bojovom lete nad Berlínom v noci z 23. na 24. augusta 1943 dokázala jeho skupina docieliť dvadsiatich zostrelov. Nad Berlínom dosiahol Johnen aj svoj veľký úspech, keď sa mu behom štyridsaťpäť minút podarilo zostreliť štyri nepriateľské bombardéry. Po rôznych preveleniach svojej skupiny získal v Leipheime pri skúšobnom lete s Me 262 prvé skúsenosti s týmto prúdovým lietadlom. 28. apríla 1944 bol so svojim Me Bf 110 nútený núdzovo pristáť vo Švajčiarsku, avšak podarilo sa mu vrátiť do Nemecka. Po preložení do Maďarska v júni 1944 dostala jeho skupina za úlohu brániť Viedeň a Budapešť pred útokmi bombardovacích letiek RAF podnikaných z Talianska. Po 33 nočných zostreloch dostal 31. októbra 1944 ako nadporučík vyznamenania Rytierskeho kríža. 16. marca 1945 zažil zo vzduchu útok na Würzburg a ako veliteľ III. skupiny 6. eskadry stíhacieho letectva tu docielil svojho 34. a posledného zostrelu. Koniec vojny zažil Johnen v Bad Aiblingu, kde so svojimi spolubojovníkmi zničili 30. apríla 1945 svoje lietadlá výbušninami