Gréčtina je z hľadiska vývojovej príbuznosti samostatnou jazykovou vetvou. Typovo však má niektoré spoločné znaky s inými balkánskymi jazykmi (albánčina, srbčina, bulharčina, rumunčina). Je to napr. zánik infinitívu a analytické tvorenie budúceho času pomocou častice „tha“ – ?? (vzniknuté zo slova „chcem“ – ????) a i. Slovná zásoba súčasnej gréčtiny (tj novorečtiny) zostáva napriek všetkým vplyvom okolitého sveta veľmi stabilná, takže napr. človek znalý starej gréčtiny sa novorečtinu ľahko naučí. A môže sa ju naučiť každý, kto vynaloží aspoň trochu usilovnosti, pretože nejde o zložitý jazyk. Grécka, byzantská i novorecká kultúra sú potom bohatým zdrojom na čítanie a štúdium. Navyše Gréci sú všeobecne naklonení každému, kto prejaví záujem o ich jazyk, na ktorý sú právom hrdí.