Kniha Objavovanie existencie s Husserlom a Heideggerom (1967) obsahuje súbor textov, ktoré Emmanuel Levinas – jedna z kľúčových postáv filozofie dvadsiateho storočia – venoval mysleniu zakladateľov fenomenológie.

Tieto štúdie vznikali v období pokrývajúcom niekoľko desaťročí. Úvodná časť knihy obsahuje Levinasove rané štúdie o Husserlovi a Heideggerovi, ktorých cieľom je predstaviť ich myslenie francúzskemu čitateľovi. V ďalších častiach nájdeme texty, v ktorých si Levinas so svojimi niekdajšími učiteľmi vyrovnáva účty, pokiaľ ide o špecifickejšie otázky - o problematiku reči, intencionality, počitku atď. Toto zaujatie odstupu mu potom umožňuje vybudovať v priebehu času svoju vlastnú, pôvodnú myšlienkovú pozíciu, ktorá bude vo svojej rozvinutej podobe vyjadrená v knihách Totalita a nekonečno (1961) či Inak než byť alebo mimo esencie (1974). Konkrétne podoby rozvíjania tejto pozície možno sledovať v textoch tvoriacich záverečné partie prítomného súboru, v ktorých sú niektoré motívy zo spomínaných kníh už celkom jasne naznačené.

Čitatelia sa týmto spôsobom dostáva do rúk určité svedectvo o filozofickom vývoji Levinasa samotného, ktoré bezpochyby umožňuje lepšie uchopiť jeho vlastný prínos pre francúzsku fenomenológiu i pre filozofiu všeobecne.