Jitka, také bežne pekné, ale citlivé a vnímavé dievča okolo dvadsiatich, neverí komunistom v socialistickom Československu snáď ani to, že Zem je guľatá. Kvôli bezvýznamnej príhode (polícia ju pristihne na ilegálnom koncerte v Prahe) má zatvorenú cestu k štúdiu. Rozhodne sa, že skúsi šťastie na Západe, a podarí sa jej emigrovať. Až potom zistí, že existujú veci ako „azyl“, „pracovné povolenie“ či „utečenecký tábor“. Strávi skoro rok v preslávenom Traiskirchene a za tú dobu sa stretne s panoptikom postavičiek, napospol českej a slovenskej národnosti, o ktorých existencii sa jej doma v Čechách ani nesnívalo. Jitka je dlho len zdesená pozorovateľka diania okolo seba. Ale keď sa stane jednou z obetí nikdy nevyšetrovaného násilného činu, napodiv ju to nezlomí. Nájde v sebe pevné ťažisko a silu prekonávať životné prekážky.