Kutnohorský Oslošachtecký mlyn, o ktorom je v kronike (či románe?) autorky reč, má veľmi dlhoročnú tradíciu, siahajúcu snáď aj do raného stredoveku. Fastrovi ho kúpili v roku 1836 a Mária Vondrová-Fastrová zachytáva udalosti v podstate až za ich, Fastrovy, éry.
Priznám sa, že keď som onú krásne knihársky i graficky vybavenú publikáciu otváral, očakával som pohodové, trochu "uspávajúce" rozprávanie o živote mlynárskom - pána otca s fajkou, pracovitej panímy a čeľade, dovádzajúce dievky, sčítané a múdrych...
A to už vzhľadom k fotografiám zrejme väčšinou hlboko veriaci rodiny Fastrových, ktorá držala pohromade, kde bolo zrejmé, ako sa všetci radi mali. Avšak už po prvých kapitolách bolo všetko inak. Fastróvica bola aj rodina riadne podnikavá, pracovitá, ľudia plní emócií. A tak v často aj napínavom deji sa s jej členmi vydávame napríklad až do Ameriky, riešime udalosti veľmi dramatické, kedy mlyn prekvital, ale aj hrozil úpadok a zánik.