Autor výboru Tieň svietnika (1994) prichádza po rokoch s novou zbierkou. Opäť v nej využíva tradičné, formálne vycibrené básnické formy, a dekadentnú štylizáciu, ktorú vo svojich mladých rokoch zdieľal s autorom, ktorý mu bol v undergrounde najbližší, totiž s JH Krchovským, preveril čas. Poznávame jeho sebaironický škľab, pod ktorým je viditeľná existenciálna tieseň konfrontovaná s „paradoxom viery“. V niektorých svojich neskorých textoch však Marks siaha po jednoduchších formách, k lakonickejšiemu spôsobu vyjadrenia, a to zrejme práve tam, kde sa tvrdo konfrontuje s „novou dobou“. Marksov lyrický hlas v tejto krajine naozaj chýbal.