"Prečo je umenie krásne? Pretože je zbytočné!" poznamenáva v Knihe nepokoja Fernando Pessoa. Čo je ale potom v živote nevyhnutné a prečo človek venuje toľko času a energie práve takým zbytočnostiam, ako sú románové príbehy, symfonické skladby alebo maľba? A prečo práve s umením spájame silu a jedinečnosť ľudského ducha? Existuje ešte rozdiel medzi umením a gýčom? Akú vôbec môže mať umenie a literatúra funkciu či hodnotu v dnešnej digitalizovanej, globálne nebezpečnej civilizácii? A aké postavenie v nej má umelec? Eseje v tejto knihe vznikali zo zaujatia pre súčasné umenie a literatúru ako zvláštnu formu ľudského myslenia – myslenie, v ktorom sa zmysel nepotvrdzuje, ale neustále znova a znova objavuje.