Hans Göbeler sa podobne ako mnoho iných mladých nemeckých mužov vyrastajúcich v prostredí nacistickej totality dobrovoľne prihlásil k vojenskej službe. Jeho snom bolo stať sa námorníkom na ponorke a ten sen sa mu splnil. V rokoch 1941-45 slúžil v kormidlovni ponorky U-505 so základňou vo francúzskom prístave Lorient. Kniha je jeho rozprávaním o službe na palube bojového plavidla z pohľadu radového námorníka.

Autor opisuje početné a veľmi osobné podrobnosti o živote v nemeckom námorníctve za Hitlerovej vlády. Pretože U-505 bola jeho prvým a posledným plavidlom na ktorom slúžil, jeho pohľad na posádku, veliteľa a bojové akcie je živým a uceleným obrazom Kriegsmarine vtedajšej doby. Zažil toho veľa – od pokusu o sabotáž, ktorý skoro spôsobil haváriu ponorky, cez samovraždu veliteľa ponorky, jedinú za druhej svetovej vojny, nadšenie pri love nepriateľských lodí, strach pri únikoch pred hlbinnými pumami, až po ošuntených francúzskych nevestincov. Jeho spomienky sú verným obrazom vývoja vojny v Atlantiku, kedy sa z nemeckých ponoriek, pôvodne sebavedomých lovcov obchodných lodí, postupom času stávajú obete technickej prevahy spojeneckého letectva a námorníctva.

Ponorku U-505 zajala 4. júna 1944 operačná skupina Guadalcanal kapitána Dana Galleryho. Jeho skupina "zabijakov podmorských lovcov" ju hlbinnými pumami donútila vynoriť sa na hladinu, ostreľovala ju guľomety a potom ju obsadila. Od vojny v roku 1812 to bolo prvé plavidlo zajaté Američanmi na mori. V dnešnej dobe si U-505 prezrú v chicagskom Múzeu vedy a priemyslu každý rok stovky tisíc návštevníkov.
V knihe sa osem strán obrazovej prílohy a situačnej mapky.