Kniha „Podoby českej literárnej reportáže“ predstavuje pokus o zmapovanie žánru českej reportáže. V úvodnej časti autor aplikuje literárnovedné metódy vytvorené na analýzu fabulovanej prózy na reportáž a skúma, či a nakoľko reportáž v týchto kritériách obstojí. Práca sa v čiastkových sondách zameriava na kľúčové osobnosti a fenomény vo vývoji česky písanej reportáže od antecedencie žánru v 19. storočí cez vrcholný rozkvet v tridsiatych a na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia až do rokov osemdesiatych. Na týchto príkladoch sa snaží priblížiť inšpirujúce a obmedzujúce vplyvy literárneho a najmä spoločenského vývoja, ktoré na reportáž v slovenských krajinách pôsobili. Ťažisko práce spočíva v snahe ukázať, ako jednotlivé tvorivé osobnosti, vo svojom autorskom type veľmi rozdielne, na rozvoj aj obmedzovanie možností reportáže svojim dielom reagovali. Dôraz je pritom položený na postihnutie pestrosti a rôznorodosti tvárnych postupov a podôb, ktoré v dôsledku toho česká reportáž vytvorila.