Prvý celovečerný program skupiny Extempore Pohreb funebráka alebo Plesnivé embryo z roku 1975 priniesol pásmo surových, ironických a neučesaných piesní Jaroslava Neduhu a gitarové experimenty Jiřího Hradca. Program plný čierneho humoru, irónie a paródií navyše plne potvrdil prerod niekdajšieho folkového dua v rockovú skupinu s patričným zvukom. Okrem nadšených divákov sa o členov Extempore začala už tiež zaujímať Štátna bezpečnosť, pretože aj jej bolo jasné, že piesne rozhodne neoslavujú šťastný život pracujúcich vo vtedajšom Československu. Dobový postreh zaznamenal aj Mikoláš Chadima v knihe Alternatíva: „Bol to program nazvaný Pohreb funebráka. A ja som čumel ako vôl. Bolo to výborný. Neduhu som poznal len ako folkára, teraz hral s rockovou kapelou muziku, ktorú som zožral so všetkým. Po dlhšej dobe opäť veľký hudobný zážitok.“ Skupina nemohla samozrejme ani uvažovať o profesionálnej nahrávke svojho repertoáru, keby sa tak stalo, bol by dnes základný rad klasických albumov domáceho bigbeatu bohatší o jeden neprepočuteľný titul. Dobový záznam teda vychádza so štyridsaťročným oneskorením prvýkrát oficiálne na CD a so zasväteným komentárom Jaroslava Riedela.