Človek je tvor spoločenský. Máme potrebu niekam patriť. Najdôležitejšími skupinovými identitami, za ktoré sa zabíja a umiera, sú na mnohých miestach sveta identity etnické, náboženské, sektárske alebo klanové. Avšak Amerika má sklon vnímať svet ako množstvo národných štátov, ktoré vedú veľké ideologické bitky, napríklad medzi kapitalizmom a komunizmom, demokraciou a autoritárstvom alebo „slobodným svetom“ a „osou zla“. Preto sme často pozoruhodne nevšímaví na dôležitú úlohu kmeňovej politiky. Čas a táto naša nevedomosť už nepriaznivo poznamenala americkú zahraničnú politiku. Počas vojny vo Vietname sme sa pozerali na všetko dianie obmedzujúcimi klapkami studenej vojny a vôbec sme nepochopili, že vietnamskí „kapitalisti“ patrili k nenávidenej čínskej menšine. Každý náš krok, ktorý mal brániť voľný trh, obracal vietnamský ľud proti nám. V Iraku sme prekvapivo ľahko odmietli venovať pozornosť zášti medzi sunnitmi a šiitmi. Ak chceme viesť správnu zahraničnú politiku, ak nechceme byť opakovane zaskočení alebo bojovať vo vojnách, ktoré nemožno vyhrať, musia sa Spojené štáty začať venovať otázkam politického klanového myslenia v zahraničí. Rovnako ako boli tvorcovia zahraničnej politiky Washingtonu slepí k sile klanovej politiky mimo USA, tak americké elity prehliadali aj skupinové identity podstatné pre život obyčajných Američanov a rozdeľujúce Spojené štáty. Ako ukázal neočakávaný vzostup Donalda Trumpa, politika identít zaplavila americkú pravicu aj americkú ľavicu obzvlášť nebezpečným, rasovo zaťažený spôsobom. V dnešnej Amerike sa každá skupina cíti ohrozená – bieli aj čierni, Latinoameričania i Aziati, muži aj ženy, liberáli aj konzervatívci atď. Je tu všadeprítomný pocit skupinovej perzekúcie a diskriminácie. Pri ľavici to vedie k stále radikálnejšej a vylučovacej rétorike o privilégiách a kultúrnom privlastňovaní. V pravici situácia vyvoláva znepokojujúci vzostup xenofóbie a bieleho nacionalizmu. Amy Chua svojim charakteristicky presvedčivým štýlom ukazuje, že Spojené štáty musia znovu objaviť svoju národnú identitu prestupujúcu naprieč politickými klanmi. Nie je potrebné vyzdvihovať ďalšie falošné heslá o jednote, ktoré sú iba inou formou rozdeľovania. Nastal čas pre náročnejšie zjednotenie, ktoré bude uznávať existujúce skupinové odlišnosti a bude bojovať so zakorenenými prejavmi nerovnosti, ktorá nás rozdeľuje.