Monografia sa zaoberá porovnaním španielskeho a českého slovosledu, pričom predstavuje niektoré koncepty českých hispanistov, ktorí sa španielskemu slovosledu venovali, a snažia sa nájsť príčiny bariéry medzi českou a hispanofónnou lingvistikou.
Ako teoretický rámec je použitá paradigma, ktorú je možné nazvať kontextovou, pretože kontext sa stáva kľúčovým konceptom pre zhodnotenie slovosledu.
Monografia ponúka kvalitatívne aj kvantitatívne analýzy, ktorých výsledky odhaľujú odlišnosti, tendencie a preferencie slovosledných riešení v oboch jazykoch.