Je pravdou, že KH Frank bol v rokoch 1939–1945 faktickým pánom Protektorátu Čechy a Morava. Po celú tú dobu sa usiloval nie neúspešne o to, aby Hitlerom mu zadaná politická línia – udržať na zverenom území čo najväčší pokoj a zabezpečiť chod zbrojnej výroby – bola striktne dodržiavaná, a to ako tvrdými represívnymi opatreniami, tak politikou „cukru“. Frank by však nedokázal svoju úlohu plniť, keby nemal po ruke a za chrbtom vysokého dôstojníka SS Dr. Roberta Giesa ako svojho osobného tajomníka a neskôr šéfa ministerského úradu. Gies, Heydrichov človek, bol mocným mužom v pozadí, skutočnou „šedou eminenciou“, označovanou tiež za Frankovho „zlého ducha“. Pamätníci aj historici sa zhodujú v tom, že na všetkých Frankových závažných činoch a opatreniach sa Gies podieľal a stál tiež za vznikom pre nacistami kľúčových memorand, Frankom podpísaných, vrátane toho, ktoré sa týkalo „konečného riešenia slovenskej otázky“. Robert Gies bol nakoniec lepšie informovaný o dianí v protektoráte ako sám KH Frank a jeho reálna moc bola obrovská. Gies stál tiež za tzv. upratovacími opatreniami vykonávanými nacistami na konci vojny, dohliadal na ukrytie „štechovického archívu“ a celkom nepochybne vedel, kam boli z Prahy odvezené insígnie Karlovej Univerzity a jej archív. Po skončení vojny Robert Gies „zmizol“: po krátkej internácii Američanov sa skrýval v západnom Nemecku pod falošným menom, aby po nejakom čase začal svoju ďalšiu kariéru. Pokusy v 60. rokoch postaviť Giesa pred súd ako vojnového zločinca vyzneli do prázdna.