Predkladaná publikácia reflektuje na rastúcu nutnosť skúmania právnych a obchodno-podnikateľských aspektov v súvislosti s prevádzkovaním športovej činnosti, je zameraná najmä na profesionálneho športovca kolektívnych športov, konkrétne na jedno športové odvetvie - profesionálny futbal.
Prvá kapitola predstavuje teoretický úvod do skúmanej problematiky, ktorý autor pokladal za nevyhnutný, aby došlo k objasneniu základných vzťahov, súvislostí a špecifík športu. Kapitola poukazuje na rastúcu mieru zásahov všeobecných právnych noriem do športu a na charakteristické rysy ekonomického pohľadu na činnosť športovcov a reguláciu športových súťaží.
Druhá kapitola má výrazne právne zameranie, jej podstatná časť analyzuje športovcov v kontexte práva ES. To jednoznačne podradilo profesionálneho športovca kolektívnych športov pracovnoprávnej úprave. Zostávajúca časť kapitoly sa venuje postaveniu športovcov v právnom poriadku SR, z analýzy vyplýva trochu nesystematický a pasívny prístup zo strany štátu. Právna úprava postavenia športovcov kolektívnych športov je v súčasnosti jednak v rozpore s niektorými domácimi právnymi normami, napr. zákonom o zamestnanosti, navyše je aj v kontexte štandardov bežných v krajinách EÚ nezvyčajná.
Kapitola tretia sa sústreďuje na posúdenie komerčného využívania športovcov v rámci personal sponzoringu, identifikuje športovcov ako nositeľov osobitného imidžu, ktorý je atraktívny pre využívanie v rámci komunikačnej stratégie firiem. Športovci si začínajú tiež uvedomovať hodnotu svojich osobnostných práv a hľadajú cesty ich finančného zhodnotenia a možnosti ochrany proti zneužívaniu.
Ďalej je analyzovaný profesionálny futbal, najmä súčasný regulačný systém, platy jednotlivých futbalistov a zmluvná úprava. Autor porovnáva daňové bremeno futbalistov v ČR a vo vybraných krajinách EÚ. V závere kapitoly sa vyjadruje k hlavnému cieľu práce, ktorým bolo stanovenie, či pozerať z teoretického hľadiska na profesionálneho kolektívneho športovca ako na nezávislú osobu alebo zamestnanca klubu. Vyjadruje sa pre zamestnanecký status a zjednotenie našej úpravy s európskymi štandardmi.
Posledná kapitola sleduje vedľajší cieľ práce - analýzu právnej ochrany športovcov v SR. Športové spolky sa snažia o vylúčenie všeobecných súdov z rozhodovania v oblasti športu a zachovania maximálnej možnej miery autonómie. Súdy všeobecné plnia v praxi skôr funkciu subsidiárnu, nemožno ich však z rozhodovania vylúčiť. Napriek tomu nie sú v ČR takmer využívané. Presunutie právomocí na špecializovaných rozhodcovských tribunálov odráža potrebu po rýchlom a účinnom riešení sporov v športe. V rámci uplatňovania svojich práv nemajú športovci v SR porovnateľné podmienky s niektorými ďalšími krajinami, najmä s Nemeckom.
V závere sú vyslovené niektoré konkrétne praktické odporúčania, najmä vytvorenie prostredia pre podradenie kolektívnych športovcov pracovnoprávnym vzťahom a ustanovenia nezávislého rozhodcu športového tribunálu v SR.