Prvotnou rovinou je doposiaľ neznáma genéza vzniku Škvoreckého románu. Tomáš Mazal na základe unikátnych dobových prameňov (napr. ním objavený pôvodný strojopis knihy "Zbabelci", dodnes považovaný za stratený), neznámej korešpondencie J. Š. (s Máriou Štichovou, Ľubomírom Dorážkom atď.), výpoveďami "hlavných postáv" o obdobie rokov 1944-1955 rekonštruuje podnety a dôvody vedúce k spísaniu románu "Zbabelci". Na pozadí sledujeme aj vlastný životopis Jozefa Škvoreckého. V ďalšej rovine nahliadame na osudy knihy "Zbabelci" (vrátane prvotných recenzií), ktorej prvé vydanie v roku 1958 bolo čoskoro po vydaní označené za ideologicky závadné a skartované.

Na základe Tomášom Mazalom náhodne objavenej autentickej mapy Náchoda (zo 40. rokov, ktorú v roku 1945 Josef Škvorecký doplnil vlastnoručnými vpiskami - označením miest a dejov udalosti z románu "Zbabelci") sa odvíja ďalšia rovina knihy. Tou je putovanie troch priateľov súčasným Náchodom s asociáciami a svojbytnými komentármi k deji knihy "Zbabelcov" i obyvateľov súčasného Náchoda. (Cieľom pútnikov je reštaurácia "Port Artur" ako symbolická spojnica všetkých prelínajúcich sa dejov i postáv.) Na príslušných miestach mesta sa pútnici zastavujú a ukážkami (čítaním z knihy Zbabelci) evokujú genia loci dávneho románového deja - mája 1945.

Príbeh Škvoreckého "Zbabelcov" okrem iného ukazuje život mladých ľudí, študentov gymnázia, ich sny a túžby na pozadí totalitného režimu - protektorátu. V podtexte svojej knihy "Putovanie k Port Arturu" Tomáš Mazal takmer po štyridsiatich rokoch odkazuje na obdobnú situáciu svojej generácie, ktorá na pozadí iného totalitného režimu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia prežívala obdobné zákazy ideológov moci. Napriek tomu, aj keď zložito nachádzala táto z ďalších generácií vlastnú identitu, tak ako kedysi generácia Škvoreckého.

Ďalšou rovinou voľne prepájajúcou celú knihu je platonický milostný vzťah hlavnej postavy Zbabelcov (aj neskorších kníh Jozefa Škvoreckého) Dannyho k dievčaťu zvanému Irena. Tento nenaplnený vzťah je stále sa opakujúcim príbehom mladých ľudí, návratným motívom generácií, jedno v akej dobe, jedno v akom meste, svetovej odľahlosti.

Kniha "Putovanie k Port Arturu" vo svojej bohatej prílohe obsahuje archívne, doposiaľ nepublikované fotografie skutočných "literárnych" postáv z diela Jozefa Škvoreckého, archívne fotografie májových udalostí v Náchode v roku 1945, fragmenty nepublikovaných listov Jozefa Škvoreckého zo začiatku 50. marginálne kresby Náchoda perom Jozefa Škvoreckého z okrajov už vyššie spomínaných listov.

Kniha "Putovanie k Port Arturu" je písaná príťažlivým jazykom, schopná osloviť širokú verejnosť, predovšetkým mladých čitateľov. Text celej knihy Tomáš Mazal priebežne konzultoval s Jozefom Škvoreckým, ktorý bol tiež aktívne nápomocný a knihu odporúča na vydanie.