Skutočný kultúrny šok človek zažije, až keď sa vráti domov. Študentka nepraktického humanitného odboru sa vracia z nedôležitej americkej univerzity v kukuričnom poli do malého mesta na Slovensku. Niekto cudzí je v dome. ---------------------------- „Vieš, čitateľ má právo poznať pravdu, aby z neho niekto nerobil idiota,“ Eva sa maminým slovám uchechtla , „zaslúži si láskavosť, žiadna dráma, kniha nemá utrieť, ja už na také tie divadelné predstavenia, kde sa kričia, a tie noviny, kde nás len poučujú, všetci tí komentátori, čo berú peniaze za to, aby nám opakovali, že sme nevzdelaní tupci, a ako je im ľúto, že nežijú niekde v Rakúsku, tak nech si idú! Takú kultúru ja nepotrebujem, to mi nič nedá, keď mi niekto na pódiu ukazuje cecky, pardón za výraz,“ Eva sa uchechtne, „a vrieska! Mali by do rohu obrazovky dávať varovania ako na cigaretách, že taká kultúra je pre ľudí škodlivá, pre koho to prosím ťa je, pre koho? Dokonca si občas hovorím, či sa ti to páči alebo nie, že tá cenzúra vlastne poslúžila dobrému, pretože na nás nepúšťali také splašky,“ Eva odfrkla, „a nemusíš so mnou súhlasiť, v to ja už ani nedúfam, že by si ty so mnou niekedy súhlasila, pretože teba tam naučili, aby si natruc hájila všetko to porno a verbež, veď predsa všetci majú právo prejaviť aj to najhoršie, ako ten Frank Zappa, keď sa vysral na koncerte, to sa vám páči, to budete hopsať pod pódiom, stádočko individualít a všetko ostatné je vám na smiech. My sme mali hodnoty, vy máte hovnoty!“ (str. 135)