Blízky východ je vysoko nestabilným a konfliktným regiónom, teda oblasťou častého výskytu medzištátnych i vnútroštátnych konfliktov as tým spojenou špirálou zbrojenia a napätých vzťahov medzi štátmi. Autorka vo svojej knihe predkladá systémové vysvetlenie tohto fenoménu, keď hľadá príčinu nestability a geopolitickej nevyzretosti Blízkeho východu v absencii jednotiaceho politického centra, ktoré by malo potenciál región zjednotiť, stabilizovať a zároveň ho aj brániť pred prenikaním vonkajších mocností. Ukazuje, ako od prvej polovice 20. storočia dochádza k trvalému súpereniu niekoľkých adeptov na pozíciu vedúcej mocnosti regiónu, a to Egypta, Iránu, Saudskej Arábie a Turecka. Snahy jednotlivých regionálnych mocností presadiť navzájom si konkurujúce vízie však umocňujú jeho nejednotu a sťažujú vznik a fungovanie celoregionálnych kooperatívnych inštitúcií.