Zubovova kniha predstavuje osobitý pohľad na ruské revolúcie, februárovú a októbrovú, v roku 1917. Autor sa tu formou prednášok zamýšľa nad príčinami politického a sociálneho napätia v cárskom Rusku na začiatku 20. storočia a nastoľuje tézu, že revolúcia neprepukla zo sociálnej biedy, ale bola skôr reakciou na pomalosť a nedostatočnosť politických zmien. Veľmi kriticky sa pritom stavia k vodcom buržoáznej opozície, ktorí nedokázali viesť krajinu po rezignácii cára Mikuláša II. a svojim politickým lavírovaním a ustrašenosťou umožnili uchopiť moc úzkou vrstvou boľševických revolucionárov, ktorých myšlienky mali v ruskej spoločnosti veľmi obmedzenú odozvu. Boľševici, vedení Leninom, sa neštítili akejkoľvek brutality a dokázali využiť protivojnové nálady. Úplne nedemokratickým spôsobom zničili existujúcu parlamentnú demokraciu a namiesto nej nastolili nekompromisný režim diktatúry proletariátu, ktorý vo svojich dôsledkoch ovplyvňuje ruskú spoločnosť dodnes. Až úplným zbavením sa októbrových ilúzií môže podľa Zubova dôjsť k zrodeniu novej ruskej demokratickej a liberálnej spoločnosti.

Vydanie knihy podporila Nadácia Mikhaila Prokhorova.