Kniha Zobrané spisy Jána Patočku ako edičný problém sa zaoberá dvojitými, samizdatovými a tlačenými zhromaždenými spismi českého filozofa Jána Patočku (1907-1977) a ďalšími domácimi i zahraničnými edíciami jeho diela. Archívny súbor prác Jana Patočku začal vznikať s organizovaním autorovej pozostalosti krátko po Patočkovej smrti. Dvadsaťsedem zväzkov tejto ineditnej edície, ktorú Patočkovi žiaci pripravili do roku 1989, predstavuje plnohodnotný pokus o usporiadanie a kritické vydanie Patočkových zhromaždených spisov. Na konci osemdesiatych rokov sa pomýšľalo na exilové vydanie, ktoré malo vzísť zo spolupráce domácej, exilovej a zahraničnej bádateľskej obce. Porevolučné Zobrané spisy Jana Patočku vychádzajú od roku 1996 a oproti predchádzajúcemu radu predstavujú preuspořádanú a doplnenú edíciu.
Kniha sleduje vydavateľskú históriu Patočkovho diela a to, ako sa pri organizovaní zozbieraných spisov uplatňujú tematické, chronologické a ďalšie kritériá, ako sa premieňa podoba a rozsah edičného komentára, zvlášť pri zaobchádzaní s edične problematickými oblasťami (cudzojazyčné práce či varianty česky písaných textov , ktorých znenie sa opiera o magnetofónové záznamy či zápisy poslucháčov, fragmenty a náčrty). Na základe tejto analýzy sa potom snaží pomenovať všeobecnejšie zákonitosti edičnej praxe a načrtnúť, ako sa edičné riešenie odráža v spôsobe sprístupnenia celku autorovho diela, ktorého vlastný tematicko-chronologický profil vhodnosť rôznych riešení podmieňuje.
V záverečnej prílohe sú sprístupnené edičné súvahy, komentáre a polemické reakcie z obdobia 80.-90. rokov, ktorých témou bola otázka zverejnenia celku Patočkovho diela (zastúpení sú I. Chvatík, F. Karfík, E. Kohák, P. Kouba, J. Nemec, M. Petříček, jr., V. Prečan, J. Vladislav).