Sú tu už po stáročia, v dejinách mnohokrát preukázali veľkú guráž, stoja na najnižšom rebríčku cirkevnej hierarchie, ale často vykonávajú najťažšiu prácu. Starajú sa o chorých, pracujú v nápravných zariadeniach, sociálnych službách av školách, pomáhajú ľuďom na misiách, môžeme ich označiť za zakladateľky hospicovej starostlivosti. Starajú sa o druhých bez ohľadu na ich vieru, bohatstvo alebo akúkoľvek inú príslušnosť. To, čo niekto chápe ako zviazanosť, môže inému prinášať slobodu. Snáď aj z toho dôvodu v dávnej minulosti prichádzali do rádu, aby získali aj vzdelanie a neboli len gazdinkami. Svoju inakosť nikomu nenúti, nesú ju smelo. Dnes ich u nás môžeme stretnúť už len okolo tisíc. Často sú viazané mlčanlivosťou. Žijú v ústraní. Málokto nejakú osobne pozná, vzbudzujú v nás rešpekt a snáď aj strach. Aké je to nemať muža a dieťa? Je ich viera pevná, alebo o ňu musí stále bojovať? Odkiaľ rastú korene západnej vzdelanosti a tradície? Je možné pretrhnúť neblahé dedičstvo komunizmu? Je možné vnútornú slobodu zviazať a uzavrieť do cely? Majú z niečoho strach? Je dôležitejšia krása, alebo služba? Je možné porozumieť bez počúvania? Čo si myslí o spoločnosti včera, dnes a zajtra? A jedia o polnoci čokoládu? Báli by ste sa opýtať? Autorizované rozhovory so štyrmi generáciami rehoľných sestier sledujú každodenný život týchto žien v dobách komunistického Československa aj v súčasnosti a prinášajú autentický vhľad do ich tichých, avšak výnimočných osudov. Kniha vychádza s doslovom Vojtecha Vlčka, historika zaoberajúceho sa prenasledovaním katolíckej cirkvi v Československu. Je doplnená dobovými materiálmi a fotografiami Jana Cágy, držiteľa mnohých ocenení a niekoľkých Czech Press Photo. Publikácia voľne nadväzuje na úspešný dokumentárny projekt Kamily Hladkej Baníckej vdovy, za ktorý bola autorka nominovaná na prestížnu cenu Magnesia Litera v kategórii publicistika.