Sicília nie je Taliansko - je žiarivejšia a pestrejšia, je mostom medzi Európou a Afrikou. Nikde inde nebudete bližšie k koreňom európskej civilizácie ako tu, na niekdajšej hranici medzi starovekými ríšami Západu a Východu. Gréci a Rimania bojovali o nadvládu nad Sicíliou s Kartaginci, Arabi z ostrova vytvorili kvitnúcu kultúrnu krajinu, Normani ju neskôr dobyli späť pre kresťanský svet. Všetci dobyvatelia tu zanechali stopy svojej kultúry. Volajme len napr. grécke chrámy v Agrigente a Selinunt, divadlá v Tyndaris, Eraclee Minoe a Taormine. Alebo rímske amfiteátre v Syrakúzach a Catánii. Z byzantskej a arabskej epochy sa veľa pamiatok nezachovalo, až normanským stavbám bolo súdené pretrvať priepasti stáročia. Mimo mesta budete na Sicílii kráčať po takmer nedotknutých chodníkoch. Na jar návštevníka privíta slnečnú ostrovnú klímu a kvitnúce citrónovníky, pomarančovníky a mandľovníky. V letných mesiacoch naopak spaľujúce slnko akoby spálilo z ulíc všetok verejný život, čo je obzvlášť výrazné v dusivom Palerme a jeho venci priemyselných predmestí. Sicílske hlavné mesto je rovných 140 km vzdialené od afrického pobrežia. Kresťanské kostoly s bohatým zdobením tu pôsobia skôr orientálne, na trhoviskách sa ponúkajú vrecia s exotickým korením a občerstviť sa tu môžete arabským pšeničným "kus kusom". V žiadnej inej časti Talianska nie je taká zjavná chudoba obyvateľov, ulice nie sú nikde inde také šedé, špinavé a spustnuté, úpadok starobylých pamiatok nie je taký dramatický ako práve na Sicílii. Nevyhnutné peniaze na renováciu a výstavbu miznú stále v temných kanáloch – každý rok to sú milióny eur. Hoci rodný list zo Sicílie pochopiteľne nie je automatickou vstupenkou do "ctihodnej spoločnosti", napriek tomu je mafia na Sicílii veľmi silná a všadeprítomná. Spletitý systém vzájomných úsluh, záväzkov a dlhov drží ostrov pevne vo svojich rukách.