Rovnako ako vo všetkých svojich knihách, aj v tejto sa Jozef Fousek dotýka prežívanej skutočnosti, nemá neduhy nás ľudí a spoločnosti, ale predovšetkým hľadá láskavosť a nádej. Hoci autor tvrdí, že čím viac starne, tým menej svetu rozumie, z jeho textov vyžaruje láska k životu prežitému plnými dúškami. Zverovanie sa jeho štvornohej psej kamarátke Fíbí posúva rozprávanie naprieč časom – rodina, práca, životopisné momenty, piesne, priatelia z divadla, kumštýri, cesty po Európe i za oceánmi, láska ku křivoklátskemu kraju…