Kniha popisuje životné osudy a literárnu činnosť Ota Filipa (1930), ostravského rodáka, ktorý bol v roku 1974 donútený štátnou mocou k vysťahovaniu do SRN. Tento autor začínal v polovici 50. rokov ako publicista a spracováva vo svojich románoch predovšetkým vlastnú životnú skúsenosť, ovplyvnenú v detstve česko-nemecko-poľským jazykovým prostredím predvojnovej a vojnovej Ostravy. Vo Filipových prózach tiež nájdeme reflexiu povojnových pomerov v Československu, hlavne perzekúciu a divoký odsun československých Nemcov a nástup komunistov k moci. Väčšina z Filipových dvanástich románov vykazuje autobiografické rysy, jeho literárni hrdinovia sa dostávajú do konfliktu s nacistickým alebo komunistickým totalitným režimom a nachádza sa v podobných situáciách ako autor sám. K najvýraznejším Filipovým traumatickým životným skúsenostiam patrí prestup z českej do nemeckej školy v dôsledku otcovho prihlásenia k nemeckej národnosti, služba v PTP, osemnásťmesačné väznenie za údajné podvracanie republiky a odchod do nemeckého exilu. Ota Filip je autorom českým aj nemeckým av oboch jazykových prostrediach je uznávaný laickou aj odbornou verejnosťou, a to nielen preto, že sa jednou z jeho hlavných literárnych a publicistických tém stali česko-nemecké vzťahy.