Keď preberal v roku 2019 Miroslav Hampl Cenu Pamäte národa, prebehol mu hlavou najťažší úsek jeho života, na ktorý sa snažil celý čas zabudnúť. Jáchymov, komunistický láger, kam ho odsúdili na ťažkú drinu a ponižovanie.
Vyučený žiak Baťovej školy sa v päťdesiatych rokoch musel na dobu jedného roka povinne zapojiť do ťažkého priemyslu. Stavba mládeže, ostravské bane, alebo Jáchymov? Vybral si tretiu možnosť v domnení, že sa mu odtiaľto podarí uskutočniť tajný sen, utiecť cez hranice na Západ. Na šachte pomohol k úteku väzňovi Bohuslavovi Pánkovi, akcia bola odhalená as ostatnými, ktorí sa zapojili, bol odsúdený na tri roky na prácu v uránových baniach. Po odpykaní polovice trestu bol vďaka amnestiu v roku 1953 prepustený. Strastiplný život väzňov i neskoršie zaradenie do obyčajného života sa stalo námetom „jachymovskej“ novely.
Žiadna rehabilitácia, Pamätný odznak účastníka odboja a odporu proti komunizmu z r. 2013, ani posledná Cena Pamäte národa nezmiernia Miroslavovi Hamplovi desivé zážitky a ťažko poškodené zdravie.