Álvar Núnez Cabeza de Vaca (asi 1490-1556/9), sa v roku 1527 ako pokladník zúčastnil neúspešnej výpravy Pánfila de Narváez na Floridu. Nasledujúcich takmer desať rokov prežil medzi indiánskymi kmeňmi, roku 1536 pešo dorazil na územie dnešného Mexika. V roku 1537 sa vrátil do Španielska av roku 1540 bol menovaný guvernérom a generálnym kapitánom územia Rio de La Plata. Druhá výprava ho doviedla pozdĺž rieky Paraná do mesta Asunción, kde sa dostal do konfliktu s miestnym zástupcom kráľa, oi aj pre láskavý postoj k domorodcom. Po návrate vydal o oboch cestách správy. V tej slávnejšej, Stroskotanie (Naufragios), opisuje výpravu na Floridu a skúsenosti z pobytu medzi indiánmi v oblasti okolo Mexického zálivu. Druhá, Komentáre (Comentario), líči cestu do oblasti Rio de La Plata. Stroskotanie sú považované za jednu z najvýznamnejších písomných pamiatok dokumentujúcich španielske zámorské plavby. Údaje o indiánskych kmeňoch pri Mexickom zálive, z ktorých mnoho počas 16. storočia zaniklo, sú zrejme veľmi presné, aj keď autor sa neubránil automytizácii, keď sa zo seba snažil striasť podozrenie, že prispel k neúspechu Narváezovej výpravy. Stroskotania majú zásadný význam aj pre počiatky hispanoamerickej literatúry, voľne na nich nadviazali prví hispanoamerickí románopisci, ako napr. C. de Sigüenza y Góngora vo svojej knihe Útrapy Alonsa Ramíreza (Infortunios de Alonso Ramírez, 1690).

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.