V čase, keď som behala ultramaratóny ma priatelia často zahŕňali otázkami: Nie si blázon? Ako môžeš tak dlho bežať? Nie je to nuda? Na čo pri tom myslíš? Ako sa prinútiš bežať? Moja kniha na väčšinu z týchto otázok zodpovedá.
Popravde beh je jedno veľké dobrodružstvo. Adept tohto športu si čoskoro všimne, že prežívanie jeho života je intenzívnejšie. Získava väčší nadhľad a prestáva sa rozčuľovať nad malichernosťami. Mení sa jeho životný štýl.

Na dlhšie tréningové trasy som so sebou zásadne nič nenosila. Mobil v tom čase neexistoval, ale nebrala som si ani peniaze alebo legitimáciu na mestskú dopravu, tzv. šalinkartu.
Pila som vodu zo studničiek a snažila sa doraziť domov po svojich, ako súčasť prípravy na ultramaratóny, ktorým na Západe hovoria survival, inými slovami prežitie. V dnešnej pretechnizovanej dobe sme bohužiaľ došli tak ďaleko, že behanie dlhších vzdialeností už nie je bojom o prežitie, ale naopak, niekedy práve vďaka ultramaratónu prežívame.