Bohuš Beneš (1901–1977) bol synovcom muža, ktorý sa stal jedným z najdôležitejších politikov Československa. Edvard Beneš na Bohuše od mladosti dohliadal a pomohol mu ku kariére na ministerstve zahraničia. Počas nej pôsobil na diplomatických misiách v Ženeve, Montreale či Londýne. Po Mníchove sa Bohuš stal sekretárom, tajomníkom a blízkym dôverníkom prezidenta v londýnskom exile. V roku 1942 bol menovaný konzulom v San Franciscu, rezignoval v deň strýkovej smrti 3. septembra 1948. Pamäte písal pre svoju rodinu, nie primárne za účelom vydania. Na niektorých miestach sa preto necháva unášať emóciami a má sklony prifarbovať realitu, napriek tomu sa jedná o úplne unikátny prameň, ktorý popri zaujímavých detailoch zo zákulisia vysokej diplomacie približuje aj osobu a myšlienkové pochody Edvarda Beneša.