Témou publikácie sú dva typy výpovedí s exponovanou logickou formou: tautológie, ktorých definičným rysom je apriorná pravdivosť (Osud je osud; Kto príde, ten príde; Keď nechceš, tak nechceš; Buď zavolá, alebo nezavolá; Výsledky sú také, aké sú), a kontradikcie, ktorých definičným rysom je naopak apriórna nepravdivosť (To je a nie je pravda; Ona je a nie je šťastná; To vyzerá aj nevyzerá dobre; Mne sa tam chce aj nechce ísť). Hlavnou časťou knihy je formálna a sémanticko-pragmatická typológia tautologických a kontradiktorických štruktúr používaných v súčasnej češtine. Typológia vychádza z jazykového materiálu získaného prostredníctvom Slovenského národného korpusu SYNa internetového prehľadávača Google. Jedná sa napospol o písané texty, sú v nich však zahrnuté aj písomné záznamy dialógov, doslovné citácie hovorenej reči a internetovej diskusie s výraznými rysmi hovorených komunikátov. Napriek tomu, že sa názory na funkčnosť, efektívnosť, komunikačnú a štýlovú vhodnosť či pragmatickú opodstatnenosť týchto vetných štruktúr v doterajšej lingvistickej literatúre aj u nelingvistickej verejnosti do istej miery líšia, bývajú vnímané skôr negatívne, ako bezobsažné frázy, klišy. Kniha sa snaží na konkrétnych textoch ukázať, že tautológie a kontradikcie nie sú len nič nehovoriace frázy, ktorých je potrebné sa vyvarovať, ale že plní v rôznych kontextoch rad špecifických komunikačných funkcií, a je preto potrebné vnímať ich ako plne funkčný jazykový prostriedok a obohatenie súboru lexikálne -syntaktických štruktúr slovenčiny.