Autor putoval z Prahy do Santiaga de Compostela po etapách v rokoch 1991 – 1996; bol jedným z prvých Čechov, ktorí sa na túto púť vydali po otvorení hraníc. Svoj cestovný denník dopĺňal históriami, povesťami, legendami, ale aj spomienkami a úvahami.
Jeho kniha je tak súčasne dokumentom o púti súčasnou Európou, stredovekou Európou i vlastným vnútrom. Nie je sprievodcom pre dnešných pútnikov, ktorí idú v zástupoch, je skôr spomienkou na dobu, keď španielske babičky pri zbadaní pútnika ešte zvolávali vnúčatá, aby sa na neho prišli pozrieť a pozdraviť. II. diel pojednáva o púti z Le Puy do Santiaga a na koniec sveta, vykonanej v rokoch 1993 - 1996.