Stranou, v posledných rokoch značného, záujmu o listy význačných kultúrnych osobností prekvapivo dlho stála korešpondencia jedného z najvýznamnejších českých básnikov 20. storočia - Vladimíra Holana. Okrem ojedinelej edície jeho listov so „zabudnutým básnikom“ Stanislavom Zedníčkom z roku 2012 sa záujemcovia o Holanovu osobu a literárnu činnosť museli zmieriť s tým, že súbornejšie vydanie jeho listov doposiaľ chýbalo. Predkladaná edícia Umlkám do čakania sa tento dlh pokúša aspoň čiastočne splatiť, je vôbec prvým ucelenejším výborom z bohatej básnikovej korešpondencie, ktorý knižne vychádza. Mapuje celistvé, obojsmerné Holanove písomné styky s významnými osobnosťami českého umelecko-kultúrneho prostredia 20. storočia - menovite ide o Eduarda Bassa, Jakuba Demla, Jaroslava Durycha, Ladislava Fikara, Jozefa Horu, Egona Hostovského, Františka Hrub Vokolka. Pri výbere čiastkových korešpondenčných vlákien bolo prihliadané na vzťah pisateľov i kultúrno-historickej hodnote obsahu ich písanej komunikácie. o Edícia tak vnáša svetlo napríklad do charakteru Holanovej redaktorskej časopiseckej činnosti z rokov tridsiatych a štyridsiatych, poukazuje na existenčné problémy, ktorými básnikova rodina prechádzala najmä v rokoch päťdesiatych, a prináša dôležité poznatky ohľadom Holanovho postoja k viere a náboženstvu. Predkladané listy sa úzko dotýkajú aj autorovej básnickej a prekladateľskej činnosti, jeho až pedantského lipnutia na akurátnosti konečnej podoby otlačovaných básní i úpornosti, s akou si s pomocou priateľov obstarával knihy na čítanie či obdarovanie ľudí jemu blízkych. Jednou z hlavných postáv edície je, vedľa samotných pisateľov, Holanova dcéra Katarína, neskorší stredobod jeho lásky a radostí, bohužiaľ však tiež obáv a výčitiek. Edícia je opatrená úvodnou štúdiou, ktorá si kladie za cieľ analyzovať a reflektovať výroky v jednotlivých listoch na pozadí kalendária Holanovho života a tiež jeho diela. Vychádza v spolupráci s Filozofickou fakultou Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.