Prvá životopisná kniha o vynikajúcom českom hercovi, Josefovi Vetrovcovi. Vďaka svojmu plastickému herectvu a zamatovo hlbokému hlasu s charakteristickým témrom, bol hercom veľkých dramatických i komediálnych rolí. Jeho postavy oplývali britkým humorom, nadsadením i iróniou. Zahral si v desiatkach filmov (Hviezda zvaná Palina, Ľudia z maringotiek, Dievčatá z porcelánu, Zajtra vstanem a oparím sa čajom, „Ja to teda beriem, šéfe!“, Čo takto dať si špenát, „Ja už budem dobrý, dedko!“ , Ako napáliť advokáta, Zrelé víno, Anjel s diablom v tele, Ako básnikom chutí život...) aj televíznych seriálov (Chalupári, 30 prípadov majora Zemana, Bol raz jeden dom, Arabela, My všetci školou povinní, Synovia a dcéry Jakuba sklára , Cirkus Humberto, Dobrodružstvo kriminalistiky...) au divákov si získal veľkú popularitu. V spolupráci s Vetrovcovou jedinou dcérou Jitkou vznikla prvá výpravná a celofarebná biografia o tomto veľkom hercovi. Jeho životný príbeh ilustruje takmer šesť stoviek fotografií. Mnoho z nich je z osobného archívu Jitky Větrovcovej a väčšina je zverejnená vôbec po prvýkrát, čo platí aj pre obsiahly a exkluzívny rozhovor s ňou. Svoje spomienky a fotografie do knihy poskytla aj Vetrovcova sestra Božena Knedlhansová. Veľa unikátnych fotografií bolo nájdených v archíve Divadla JK Tyla v Plzni, v ktorom Josef Větrovec začínal svoju hereckú dráhu. Život Jozefa Vetrovca bol veľmi zložitý a nemenej komplikovaná bola aj jeho osobnosť. Je to neuveriteľné, ale tento veľký herec sa v podstate zámerne odstrihával od svojej vlastnej minulosti, aj od svojich najbližších príbuzných. Sestru Boženu nikdy nenavštívil v rodnej Plzni a ani ona nikdy nebola u neho doma v Prahe. Veľmi komplikovaný vzťah mal aj so svojou jedinou dcérou Jitkou. Na javisku dokázal charizmatický Vetrák, ako kolegovia Jozefovi Vetrovcovi hovorili, zatieniť všetkých kolegov, diváci ho milovali vo filme aj v televíznych inscenáciách a seriáloch. V spoločnosti hýril vtipom a rozhodne sa nemohol sťažovať na nezáujem žien. Ako presvedčený a angažovaný komunista a riaditeľ divadla dokázal podržať kolegov, aj keď mali politické problémy. Do svojho súkromia však nepúšťal nikoho. O hrôzach, ktoré prežil počas vojny v koncentračnom tábore, sa mu nikdy neprestalo zdať. Bezpochyby aj tieto besy ovplyvnili jeho osobnosť a charakter. Dagmar Havlovej, Marike Gombitovej, Petrovi Novákovi, Jiřine Švorcovej, Ivete Bartošovej, Dagmar Patrasovej, Márii Rottrovej, Líde Baarovej alebo Hane Hegerovej. Odborná porota Klubu autorov literatúry faktu ocenila ich knihu Jiřina Švorcová osobne ako významné literárne dielo Medzinárodnou literárnou cenou Egona Erwina Kischa na rok 2010.