Básnický debut Andrei Slovákovej (1981) používa dokumentaristickú metódu zberu materiálu aj filmový strih.
Krajiny autorkinej poézie sú znepokojujúco príťažlivé, pripomínajú obrazy experimentálnych filmových snímok s ich posunutou farebnosťou. Andrea Slováková sugestívne a bez fráz hľadá odpoveď na otázku po tom, ako blízko môžeme byť ľuďom, ktorých milujeme.
Autentické zážitky dodávajú básnym presvedčivosti: „Tvoje obrovské telo drví to moje, / nemám prianie, / vedie ma len zúrivá snaha / dostať sa k tebe hlbšie. / Nemôžem polapiť dych, keď sa ma dotýkaš, / tými labami ma nadvihneš / a pritláčaš. "