Monografia, inšpirovaná v prístupe k skúmanej skutočnosti predovšetkým teóriou centrálneho miesta a základnými tézami štrukturalizmu, sa zaoberá vzťahom vrchnostenského mesta v ranom novoveku k vrchnosti a jej úradníkom na jednej strane a vidieckemu zázemiu na strane druhej. Na riešenie daných otázok bolo zvolené mesto Svitavy ako centrum svitavského panstva, a to v časovom horizonte 17. storočia.
Úvodné pasáže dvoch základných, chronologicky vymedzených kapitol predstavujú mesto a poťažmo panstvo ako jeden z prvkov širšej štruktúry pozemkového majetku olomouckého biskupa. V nasledujúcich podkapitolách je potom toto mesto postulované do pozície centra v rámci užšej štruktúry panstva a je sledované, do akej miery sa v danom vymedzení realizovali jeho vzťahy k ostatným sídelným jednotkám a vrchnostenskej správe a ako ďaleko nimi bolo toto mesto definované. V týchto intenciách je predkladaný text zacielený na otázky demografické, správne, právne a hospodárske.