Monografia predstavuje jednu z určujúcich osobností českej literatúry od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, básnika, literárneho kritika, editora, prekladateľa a pedagóga Antonína Brouska. Hypersenzitívny a pritom intelektuálne založený básnik do svojich veršov premietal žitú skúsenosť, dvojaká premena jeho poetiky tak ponúka kľúč k jeho dielu ako celku. K prvému posunu došlo po autorovej emigrácii, keď pre neho jeho lyrická tvorba predstavovala útočisko, bezpečný priestor na spomínanie a konštrukciu domova. Druhý posun nastal vo chvíli, keď sa básnik po roku 1989 pokúsil vrátiť do Československa.