Spolu so svojimi dvoma kamarátmi sa Messner pokúša zdolať západnú stenu Ortleru cestou, ktorú dvesto rokov nikto nepoužil. Výstup má dramatický priebeh. Horolezci uviazli na zvislej stene v tisícimetrovej výške. Situáciu komplikuje hustá hmla aj obrovský ľadový previs nad nimi. Cesta späť však nie je možná, a zostáva len únik smerom nahor. Messner sa znovu musí spoľahnúť na svoje neomylné inštinkty, ktoré z neho urobili najslávnejšieho horolezca všetkých čias. Dramatické líčenie výstupu pretkáva Messner spomienkami, ako zdolával najťažšie alpské trasy. Neschádza ani o úvahy o tom, ako si ľudia prírodu prispôsobujú na to, aby im mohla poskytovať konzumné zážitky. Vyslovuje sa za uchovanie „nebezpečného priestoru hôr“ aj pre ďalšie generácie.