Úvod

Vážení čitatelia, dovoľujem si Vám predstaviť knižku o Československej Pohraničnej stráži z iného pohľadového uhla, či lepšie povedané, trochu inak, než o nej dnes veľa píšu a hovoria niektorí úplne popletení historickí – tendenční, mnohokrát aj servilní pisatelia. vojakov priamo tými, ktorí patrili do ich radov v období päťdesiatych rokov, teraz už minulého storočia. Nejde v žiadnom prípade o klasickú literatúru faktu, ide o voľné spracovanie situácií a príbehov, ako ich prežívali niektorí príslušníci jednej pohraničnej brigády v priebehu svojej dvadsaťsedemmesačnej služby . Niektor é názvy a miesta sú autentické, vrátane mien jednotlivých aktérov, a budú mnohých čitateľov dokonale orientovať v mieste a č ase. Dvaja uvedení protagonisti, okolo ktorých sa odvíjajú spomínané príbehy, boli vybraní úplne zámerne, kedy majú ukázať nezmyselnosť údajného špeciálneho výberu k tejto zbrani . Jeden, hovorme mu Jarda, študoval priemyselnú školu v jednom okresnom meste a pre svoje potešeniu aj pre potechu ostatných sa venoval hudbe na pekný, ale veľmi zákerný a potměšilý nástroj - trúbku. Už vtedy mu ktorýsi funkcionár vyššieho postu dal nálepku: "To je ten, čo hrá na tú americkú trúbku" (bol to výrobok fy Červený Hradec Králové), pričom slovo "americká" bolo signálom a pokynom k oficiálnemu zavrhnutiu a opovrhnutiu, čo ako označkovanie jedinca v danej dobe nebolo žiadne dobré vysvedčenie. Triedny pôvod tiež nebol rýdzo robotnícky, a navyše bol otec Jardy do roku 1948 členom ľudovej strany. Druhý z dvojice, hovorme mu Ivo, študoval gymnázium aj v okresnom meste a pre svoje potešenie aj pre potechu ostatných sa venoval hudbe na ten najlepšie možný nástroj vôbec – klavír, ak tomu navyše miloval divadlo a všetko, čo s tým súvisí. Tam sa nedalo pripojiť "americký" ani ku klavíru, ani k divadlu, takže bol bez nálepiek. Triedny pôvod tiež nebol rýdzo robotnícky, kedy otecko nášho Ivoša bol sociálny demokrat . A ako to tak v živote chodí, obaja hošánci sa vďaka svojim záľubám zišli pri muzike a divadle. Ešte než sa stačili kultúrne rozhliadať, spolu s ukončením školy, už sa na ne rozpomenul milý generálny štáb našej armády, tvoriaci zväzok obávanej a snáď, ako sa u nás všeobecne tvrdilo, aj neporaziteľnej Varšavskej zmluvy. Podľa svojej všeobecnej povesti, ktorú obaja mladíci požívali, by zrejme patrili do radov "Čiernych barónov", ale čo naplat, nebolo tomu tak, a hľa, v roku 1954 sa chlapci objavili v zakázanom hraničnom pásme a jeho citadele s najkratším možným názvom Aš , ak tomu pri jednotke zvanej Pohraničná stráž, povestných to zelených brigadýrok. Obsah 1) O hranici trochu inak 2) Všeobecné informácie o vzniku PS 3) Veľké obvinenia 4) Tí dvaja protagonisti 5) Príbehy z čiary: Lenka a Honzík 6) Prepadnutie republiky 7) Bavorská osemnástka 8) Prekliate šarže 9) Norimberský expres 10) Basa 11) Zabíjačka 12) Traumarš 13) Poradca 14) Muničák 15) Imunita 16) Pytliaci 17) Prečo Zelení dragúni? 18) Register slangových výrazov 19) Obrazová príloha